I sette messaggeri

Любишь читать на итальянском? Хочешь научиться делать это грамотно? Быстро понимать общий смысл прочитанного, обращать внимание на детали, быстро ориентироватьтся в тексте? Уметь излагать письменно свою точку зрения грамотным языком? Нужно подготовиться к чтению и письму на экзамене CILS? Тебя точно ждет этот курс! Жми и начинай учиться: Leggiamo e scriviamo insieme! Три месяца итальянского языка с книгой Il Piccolo Principe.
Dino Buzzati
I sette messaggeri
Partito ad esplorare il regno di mio padre, di giorno in giorno vado allontanandomi dalla cittа` e le notizie che mi giungono si fanno sempre piu` rare.
Ho cominciato il viaggio poco piu` che trentenne e piu` di otto anni sono passati, esattamente otto anni, sei mesi e quindici giorni di ininterrotto cammino. Credevo, alla partenza, che in poche settimane avrei facilmente raggiunto i confini del regno, invece ho continuato ad incontrare sempre nuove genti e paesi; e dovunque uomini che parlavano la mia stessa lingua, che dicevano di essere sudditi miei.
Penso talora che la bussola del mio geografo sia impazzita e che, credendo di procedere sempre verso il meridione, noi in realtа` siamo forse andati girando su noi stessi, senza mai aumentare la distanza che ci separa dalla capitale; questo potrebbe spiegare il motivo per cui ancora non siamo giunti all’estrema frontiera.
Ma piu` sovente mi tormenta il dubbio che questo confine non esista, che il regno si estenda senza limite alcuno e che, per quanto io avanzi, mai potro` arrivare alla fine.
Mi misi in viaggio che avevo giа piu` di trent’anni, troppo tardi forse. Gli amici, i familiari stessi, deridevano il mio progetto come inutile dispendio degli anni migliori della vita. Pochi in realtа dei miei fedeli acconsentirono a partire.
Sebbene spensierato – ben piu` di quanto sia ora! – mi preoccupai di poter comunicare, durante il viaggio, con i miei cari, e fra i cavalieri della scorta scelsi i sette migliori, che mi servissero da messaggeri.
Credevo, inconsapevole, che averne sette fosse addirittura un’esagerazione. Con l’andar del tempo mi accolsi al contrario che erano ridicolmente pochi; e si che nessuno di essi e` mai caduto malato, ne e` incappato nei briganti, ne ha sfiancato le cavalcature. Tutti e sette mi hanno servito con una tenacia e una devozione che difficilmente riusciro` mai a ricompensare.
Per distinguerli facilmente imposi loro nomi con le iniziali alfabeticamente progressive: Alessandro, Bartolomeo, Caio, Domenico, Ettore, Federico, Gregorio.
Non uso alla lontananza dalla mia casa, vi spedii il primo, Alessandro, fin dalla sera del secondo giorno di viaggio, quando avevamo percorso giа un’ottantina di leghe. La sera dopo, per assicurarmi la continuitа` delle comunicazioni, inviai il secondo, poi, il terzo, poi il quarto, consecutivamente, fino all’ottava sera di viaggio, in cui parti` Gregorio. Il primo non era ancora tornato.
Ci raggiunse la decima sera, mentre stavamo disponendo il campo per la notte, in una valle disabitata. Seppi da Alessandro che la sua rapiditа era stata inferiore al previsto; avevo pensato che, procedendo isolato, in sella a un ottimo destriero, egli potesse percorrere, nel medesimo tempo, una distanza due volte la nostra; invece aveva potuto solamente una volta e mezza; in una giornata, mentre noi avanzavamo di quaranta leghe, lui ne divorava sessanta, ma non piu`.
Cosi` fu degli altri. Bartolomeo, partito per la cittа alla terza sera di viaggio, ci raggiunse alla quindicesima; Caio, partito alla quarta, alla ventesima solo fu di ritorno. Ben presto constatai che bastava moltiplicare per cinque i giorni fin la` impiegati per sapere quando il messaggero ci avrebbe ripresi.
Allontanandoci sempre piu` dalla capitale, l’itinerario dei messi si faceva ogni volta piu` lungo. Dopo cinquanta giorni di cammino, l’intervallo fra un arrivo e l’altro dei messaggeri comincio` a spaziarsi sensibilmente; mentre prima me ne vedevo arrivare al campo uno ogni cinque giorni, questo intervallo divenne di venticinque; la voce della mia cittа diveniva in tal modo sempre piu` fioca; intere settimane passavano senza che io ne avessi alcuna notizia.
Trascorsi che furono sei mesi – giа` avevamo varcato i monti Fasani -l’intervallo fra un arrivo e l’altro dei messaggeri aumento` a ben quattro mesi. Essi mi recavano oramai notizie lontane; le buste mi giungevano gualcite, talora con macchie di umido per le notti trascorse all’addiaccio da chi me le portava.
Procedemmo ancora. Invano cercavo di persuadermi che le nuvole trascorrenti sopra di me fossero uguali a quelle della mia fanciullezza, che il cielo della cittа lontana non fosse diverso dalla cupola azzurra che mi sovrastava, che l’aria fosse la stessa, uguale il soffio del vento, identiche le voci degli uccelli. Le nuvole, il cielo, l’aria, i venti, gli uccelli apparivano in veritа cose nuove e diverse; e io mi sentivo straniero.
Avanti, avanti! Vagabondi incontrati per le pianure mi dicevano che i confini non erano lontani. Io incitavo i miei uomini a non posare, spegnevo gli accenti scoraggiati che si facevano sulle loro labbra. Erano giа passati quattro anni dalla mia partenza; che lunga fatica. La capitale, la mia casa, mio padre, si erano fatti stranamente remoti, quasi non ci credevo. Ben venti mesi di silenzio e di solitudine intercorrevano ora fra le successive comparse dei messaggeri. Mi portavano curiose lettere ingiallite dal tempo, e in esse trovavo nomi dimenticati, modi di dire a me insoliti, sentimenti che non riuscivo a capire. Il mattino successivo, dopo una sola notte di riposo, mentre noi ci rimettevamo in cammino, il messo partiva nella direzione opposta, recando alla cittа le lettere che da parecchio tempo io avevo apprestate.
Ma otto anni e mezzo sono trascorsi. Stasera cenavo da solo nella mia tenda quando e` entrato Domenico, che riusciva ancora a sorridere benche` stravolto dalla fatica. Da quasi sette anni non lo rivedevo. Per tutto questo periodo lunghissimo egli non aveva fatto che correre, attraverso praterie, boschi e deserti, cambiando chissа quante volte cavalcatura, per portarmi quel pacco di buste che finora non ho avuto voglia di aprire. Egli e` giа andato a dormire e ripartirа domani stesso all’alba.
Ripartirа per l’ultima volta. Sul taccuino ho calcolato che, se tutto andrа bene, io continuando il cammino come ho fatto finora e lui il suo, non potro` rivedere Domenico che fra trentaquattro anni. Io allora ne avro` settantadue. Ma comincio a sentirmi stanco ed e` probabile che la morte mi coglierа prima. Cosi` non lo potro` mai piu` rivedere.
Fra trentaquattro anni (prima anzi, molto prima) Domenico scorgerа inaspettatamente i fuochi del mio accampamento e si domanderа perche` mai nel frattempo io abbia fatto cosi` poco cammino. Come stasera, il buon messaggero entrerа nella mia tenda con le lettere ingiallite dagli anni, cariche di assurde notizie di un tempo giа sepolto; ma si fermerа sulla soglia, vedendomi immobile disteso sul giaciglio, due soldati ai fianchi con le torce, morto.
Eppure va, Domenico, e non dirmi che sono crudele! Porta il mio ultimo saluto alla cittа dove io sono nato. Tu sei il superstite legame con il mondo che un tempo fu anche mio. I piu` recenti messaggi mi hanno fatto sapere che molte cose sono cambiate, che mio padre e` morto, che la Corona e` passata a mio fratello maggiore, che mi considerano perduto, che hanno costruito alti palazzi di pietra lа dove prima erano le querce sotto cui andavo solitamente a giocare. Ma e` pur sempre la mia vecchia patria.
Tu sei l’ultimo legame con loro, Domenico. Il quinto messaggero, Ettore, che mi raggiungerа, Dio volendo, fra un anno e otto mesi, non potrа ripartire perche` non farebbe piu` in tempo a tornare. Dopo di te` il silenzio, o Domenico, a meno che finalmente io non trovi i sospirati confini. Ma quanto piu` procedo, piu` vado convincendomi che non esiste frontiera.
Non esiste, io sospetto, frontiera, almeno nel senso che noi siamo abituati a pensare. Non ci sono muraglie di separazione, ne valli divisorie, ne montagne che chiudano il passo. Probabilmente varchero` il limite senza accorgermene neppure, e continuero` ad andare avanti, ignaro.

Per questo io intendo che Ettore e gli altri messi dopo di lui, quando mi avranno nuovamente raggiunto, non riprendano piu` la via della capitale ma partano innanzi a precedermi, affinche` io possa sapere in antecedenza cio` che mi attende.

Un’ansia inconsueta da qualche tempo si accende in me alla sera, e non e` piu` rimpianto delle gioie lasciate, come accadeva nei primi tempi del viaggio; piuttosto e` l’impazienza di conoscere le terre ignote a cui mi dirigo.

Vado notando – e non l’ho confidato finora a nessuno – vado notando come di giorno in giorno, man mano che avanzo verso l’improbabile meta, nel cielo irraggi una luce insolita quale mai mi e` apparsa, neppure nei sogni; e come le piante, i monti, i fiumi che attraversiamo, sembrino fatti di una essenza diversa da quella nostrana e l’aria rechi presagi che non so dire.
Una speranza nuova mi trarrа domattina ancora piu` avanti, verso quelle montagne inesplorate che le ombre della notte stanno occultando. Ancora una volta io levero` il campo, mentre Domenico scomparirа all’orizzonte dalla parte opposta, per recare alla cittа lontanissima l’inutile mio messaggio.

mi tormenta il dubbio che questo confine non esista

Congiuntivo presente образуется от основы глаголов настоящего времени в Indicativo путем прибавления соответственно следующих окончаний для стандартных глаголов I, II и III групп:

 

amare – I спр.

leggere II спр

finire – III спр.

partire- III спр

io

am-i

Legg-a

fin-isca

part-a

tu

am-i

Legg-a

fin-isca

part-a

Lui-lei

am-i

Legg-a

fin-isca

part-a

noi

am-iamo

Legg-iamo

fin-iamo

part-iamo

voi

am-iate

Legg-iate

fin-iate

part-iate

loro

am-ino

Legg-ano

fin-iscano

part-ano

 

Congiuntivo presente вспомогательных глаголов:

 

avere

essere

io

abbia

sia

tu

abbia

sia

Lui-lei

abbia

sia

noi

abbiamo

siamo

voi

abbiate

siate

loro

abbiano

siano

 

Congiuntivo некоторых нестандартных глаголов

 

fare

dire

andare

stare

dare

venire

sapere

io

faccia

dica

vada

stia

dia

venga

sappia

tu

faccia

dica

vada

stia

dia

venga

sappia

Lui-lei

faccia

dica

vada

stia

dia

venga

sappia

noi

facciamo

diciamo

andiamo

stiamo

diamo

veniamo

sappiamo

voi

facciate

diciate

andiate

stiate

diate

veniate

sappiate

loro

facciano

dicano

vadano

stiano

diano

vengano

sappiano

 

Congiuntivo модальных глаголов

volere

potere

dovere

voglia

possa

debba

voglia

possa

debba

voglia

possa

debba

vogliamo

possiamo

dobbiamo

vogliate

possiate

dobbiate

vogliano

possano

debbano

 

Когда употреблять Congiuntivo presente? Во-первых, чтобы употребить это время, глагол главного предложения должен стоять в presente или futuro. (с другими временами пока придется потерпеть).
Причем в главном предложении может стоять далеко не любой глагол. Сравните:

Marco dice che domani viene Laura – Марко говорит, что Лаура приедет завтра

Как видите, никакого Congiuntivo нам не потребовалось, обычное настоящее время в обеих частях предложения.

Так почему же тогда “speriamo che non sia finita?”

А потом у что Congiuntivo употребляется в придаточных предложениях, если в главном предложении выражается пожелание, сомнение, предположение или какие-либо эмоции:

Sembra che tu sia stanco. Кажется, ты устал.
lui crede che tu stia bene. Он думает, что ты хорошо себя чувствуешь.
E` bene che voi siate arrivati. Хорошо, что выприехали.
Speriamo che voi veniate da noi. Мы надеемся, что вы к нам придете.
Dubito che Mario venga stasera da noi. – Сомневаюсь, что Марио придет к нам сегодня вечером.
Suppongo che Lucia dica la verità. – Я предполагаю, что Лючия говорит правду.
Desidero che il bimbo vada subito a letto. – Я желаю, чтобы ребенок немедленно шел спать.
Temo che Franco e Luciano stiano già a casa. – Боюсь, Франко и Лучано уже дома.

Далее, нужно запомнить, что в придаточном предложении употребляется Congiuntivo presente для выражения одновременного или последующего действия. Примеры:

È assolutamente necessario che Mario te lo dica. – Совершенно необходимо, чтобы Марио сказал тебе  это. (действие последующее по отношению к главному)
Credo che Flavia stia meglio. – Я полагаю, что Флавии лучше. (действие одновременное с действием главного предложения)

 

Однако, это далеко не все случаи употребления Congiuntivo, кроме вышеприведенных эмоционально окрашенных примеров, Congiuntivo употребляется в

1) придаточных предложениях цели, вводимых союзами perche` (чтобы, для того, чтобы) affinche` (c тем, чтобы) и д. р.:

Ti ho portato il libro perche` tu studi. Я принес тебе книгу, чтобы ты занимался.

2) В придаточных уступительных, вводимых союзами benche` (хотя), nonostante (несмотря на), sebbene (хотя), malgrado (несмотря на), употребляется всегда Congiuntivo:

Sono venuto da te, benche abbia poco tempo`. Я пришел к тебе, хотя у меня мало времени.

 

 

Seppi da Alessandro

Passato remoto – простое давнопрошедшее время. Обозначает законченное действие, имевшее место в прошлом и не связанное с моментом речи. Фактически в этой песне следовало бы выделить все глаголы, так как все они поставлены в форму Passato remoto, а речь сейчас пойдет о делах давно минувших лет, преданьях старины глубокой.

Пример:
Michelangelo morì all’età di novant’anni. – Микеланджело умер в возрасте девяноста лет;
Cesare attraversò la Manica nel 55 a. C. – Цезарь пересек Ла Манш в 55 году до нашей эры;
Passato remoto обыкновенно употребляется в повествовании, рассказе, иногда встречается в разговорном итальянском языке при сообщении недавнего, но не актуального для говорящего действия, например:
Mi telefonò un mese fa e poi basta. – Он позвонил мне месяц назад и потом – ничего.
Употребление Passato remoto в разговорном итальянском языке характерно для южных областей Италии. На Севере Италии в разговорном итальянском языке Passato remoto практически вышло из употребления. Но в книжках оно встречается повсюду, поэтому нам так важно если и не знать его, то уж точно узнавать и идентифицировать в текстах.
Образование Passato remoto
Правильные глаголы образуют Passato remoto от основы глагола с помощью следующих окончаний:

 

cantare

credere

partire

io

cantai

credei

partii

tu

cantasti

credesti

partisti

lui/lei/Lei

сantò

crede

partì

noi

cantammo

credemmo

partimmo

voi

cantaste

credeste

partiste

loro

cantarono

crederono

partirono

Некоторые глаголы, имеющие неправильное образование форм Presente, в Remoto следуют типовому спряжению. К ним относятся:

andare (andai, andasti, andò, andammo, andaste, andarono);
potere (potei, potesti, potè, potemmo, poteste, poterono);
uscire (uscii, uscisti, uscì, uscimmo, usciste, uscirono).

Passato Remoto неправильных глаголов:
Некоторые глаголы (в основном 2 спряжения) в ряде лиц (1-е и 3-е единственного числа и 3-е множественного) имеют нетиповые формы. В остальных лицах неправильные глаголы спрягаются по схеме правильных глаголов. Сравните:

 

Правильный глагол

 

Неправильный глагол

 

 vendere

 

spendere

io

vendei

 

spesi

tu

vendesti

-esti

spendesti

lui/lei/Lei

vendè

 

spese

noi

vendemmo

-emmo

spendemmo

voi

vendeste

-este

spendeste

loro

venderono

 

spesero

То есть для образования форм Remoto неправильных глаголов достаточно знать форму IO (она нередко дается в словарных таблицах и приложениях), от которой легко образуются и другие неправильные формы по следующей схеме:

Инфинитив

IO

LUI/LEI

LORO

prendere

presi

prese

presero

leggere

lessi

lesse

lessero

cadere

caddi

cadde

caddero

dare

diedi

diede

diedero

 

Вот первые формы (IO) некоторых глаголов, неправильно образующих Passato remoto:

L`infinito

Passatoremoto (Io)

 

 

chiedere

chiesi

chiudere

chiusi

ridere

risi

vincere

vinsi

spargere

sparsi

correre

corsi

scrivere

scrissi

esprimere

espressi

leggere

lessi

tradurre

tradussi

tenere

tenni

volere

volli

piacere

piacqui

 

А некоторые глаголы вообще следуют своей собственной модели:
avere (ebbi, avesti, ebbe, avemmo, aveste, ebbero);
essere (fui, fosti, fu, fummo, foste, furono).

dare (diedi, desti, diede, demmo, deste, diedero);
fare (feci, facesti, fece, facemmo, faceste, fecero);
sapere (seppi, sapesti, seppe, sapemmo, sapeste, seppero).

dire (dissi, dicesti, disse, dicemmo, diceste, dissero);
bere (bevvi, bevesti, bevve, bevemmo, beveste, bevvero);
conoscere (conobbi, conoscesti, conobbe, conoscemmo, conosceste, conobbero);
mettere (misi, mettesti, mise, mettemmo, metteste, misero);
porre (posi, ponesti, pose, ponemmo, poneste, posero);
rompere (ruppi, rompesti, ruppe, rompemmo, rompeste, ruppero);
stringere (strinsi, stringesti, strinse, stringemmo, stringeste, strinsero)
venire (venni, venisti, venne, venimmo, veniste, vennero);
vivere (vissi, vivesti, visse, vivemmo, viveste, vissero).

Еще примеры:
La guerra durò i lunghi quattro anni. – Война длилась долгих четыре года;
Vissero in quella città fino al 1964. –
Они жили в том городе до 1964 года.
Rilesse la lettera parecchie volte. – Он перечитал письмо множество раз.

affinche` io possa sapere

Ряд союзов итальянского языка требуют после себя строго употребления Congiuntivo. Рассмотрим их все по порядку. Итак:
1. Congiuntivo употребляется в придаточном временном, вводимом союзами prima che (прежде чем), in attesa che (в ожидании что…), fino a che non… (до тех пор пока не…):

Devo parlare con lui prima che lo veda Maria. – Я должен поговорить с ним прежде, чем его увидит Мария.
In attesa che mi telefonasse Giulia pensavo e ripensavo a quella terribile storia. – В ожидании звонка от Джулии я думал и думал об этой ужасной истории.

2. Congiuntivo употребляется в придаточном причинном, вводимом отрицательными союзами non perche’ (не потому что…), non che (не то чтобы):

Non mi diede retta non perche’ non mi stimasse, ma era sicuro di avere ragione lui. – Он не послушал меня не потому, что не уважал меня, а потому, что был уверен в своей правоте.

3. Congiuntivo употребляется в придаточном уступительном, вводимом союзами:

malgrado che – несмотря на…
quantunque – несмотря на…
nonostante che – несмотря на…
benche’ – хотя
sebbene – хотя
per quanto – как бы ни

Malgrado mi dicessi di venire, non sono venuta. – Хотя ты мне и говорил прийти, я не пришла.
Sebbene piovesse forte, Mario e’ andato fuori lo stesso. – Хотя и шел сильный дождь, Марио все равно пошел на улицу.

 

quando mi avranno nuovamente raggiunto

Futuro anteriore образуется с помощью Futuro semplice вспомогательного глагола avere или essere плюс Participio passato (причастие прошедшего времени) спрягаемого глагола:

  1. с глаголом avere:

      1 спряжение 2 спряжение 3 спряжение
    lavorare credere sentire
    Ед.ч. 1-е л. avrò lavorato avrò creduto avrò sentito
    2-е л. avrai avrai avrai
    3-е л. avrà avrà avrà
    Мн.ч. 1-е л. avremo lavorato avremo creduto avremo sentito
    2-е л. avrete avrete avrete
    3-е л. avranno avranno avranno
  2. с глаголом essere:

      1 спряжение 2 спряжение 3 спряжение
    andare cadere partire
    Ед.ч. 1-е л. sarò andato (-a) sarò caduto (-a) sarò partito (-a)
    2-е л. sarai sarai sarai
    3-е л. sarà sarà sarà
    Мн.ч. 1-е л. saremo andati (-e) saremo caduti (-e) saremo partiti (-e)
    2-е л. sarete sarete sarete
    3-е л. saranno saranno saranno

 

  1. Futuro anteriore употребляется в придаточных предложениях времени для обозначения действия, относящегося к будущему, которое должно быть закончено к тому моменту, когда начнется другое будущее действие (в Futuro semplice, реже в Presente). Futuro anteriore вводится союзами: quando, dopo che, appena. Например:

    Dopo che avrò finito il lavoro, ve ne parlerò. – После того как я закончу работу, я вам о ней расскажу;
    Appena avrò letto il libro, te lo restituirò. – Как только прочитаю книгу, я тебе ее верну;

    Однако употребление Futuro anteriore в указанной функции в современном разговорном итальянском языке встречается всё реже, ему нередко предпочитаются другие конструкции:

    Appena (quando) sarà arrivato, ti scriverà. Appena (quando) arriverà, ti scriverà.
    Appena (quando) arriva, ti scrive.
    Appena arrivato, ti scrive (scriverà).
    Dopo esser arrivato, ti scrive (seriverà).
    Appena è arrivato, ti scrive(scriverà).
    Essendo arrivato, ti scrive (scriverà).
  2. В независимом предложении Futuro anteriore обозначает действие, которое должно закончиться к определенному сроку:

    Fra due giorni saranno già arrivati a Roma. – Через два дня они уже доедут до Рима (приедут в Рим);
    Fra un’ora avrò finito il lavoro. – Через два часа я уже закончу работу.

    В этом же значении может употребляться и Futuro semplice, однако оно по сравнению с Futuro anteriore не несет ярко выраженного значения результативности, законченности действия.

Прикрепленные файлы

Добавить комментарий

Ваш адрес email не будет опубликован. Обязательные поля помечены *